Atlas MOJICH záhradných kvetín
Vodné rastliny a rastliny vhodné do mokradí
Houtuynia cordata Chameleon
Perutník srdcovolistý, pobrežná rozpínava rastlina, zaujímavé atraktívne sfarbenie červeno-bielo-zelené listy. Kvitne na bielo v júni a júli. Je pôdokryvná, mrazuvzdorná
Lobelia cardinalis
Lobelia šarlátová, pobrežná rastlina, listy má úzke mečovité, kvety šarlátovo červeno-hnedé, listy svieže zelené. Je chulostivá. Kvitne v VII - VIII.
Šachor papyrusový
Je to trvalka, ktorej dlhé, priame, čiarkovité, 2-4 m dlhé listy vyrastajú s plazivého podzemku. Sú v trsoch spolu s bezkolienkatými stonkami. Kvety sú drobné, usporiadané do dvojradových kláskov, dlhých asi 6 mm. Plodom je trojboká nažka.
Zo stoniek tohto druhu sa vyrábal papyrus, jeden z predchodcov dnešného papiera, už v 4. tisícročí pred nl. Steblo sa pozdĺžne rozrezalo, odstránila sa povrchová, tuhá vrstva a ďalšie vrstvy sa ukladali tesne vedľa seba, narezané na tenké prúžky. Ďalšie vrstvy sa ukladali priečne na predchádzajúcu vrstvu, až kým sa nedosiahla potrebná hrúbka. Prúžky sa natierali pšeničným lepidlom (škrobom), valcovali a lisovali. Keďže obsahujú sladkú šťavu, spoja sa do súvislej pevnej látky, ktorá sa následne hladila a sušila. Takto vzniknutý "papier" bol veľmi trvanlivý. Písalo sa na ňom atramentom vyrobeným z vody, olejových sadzí a arabskej gumy. Popísaný papyrus sa zvinoval a balil do plátna potretého živicou, ktorý ho chránil pred vlhkom. Podzemok, ktorý je dužinatý a obsahuje pomerne dosť škrobu, bol v starom Egypte upravovaný na rôzne pokrmy.
Aj papyrusom sa dalo liečiť
Papyrus využívali aj starí egyptskí lekári. Používali ho nielen na obväzy, ale ho prikladali aj na zapálené oči a rozmočeným vo vode výborne hojili a zmäkčovali mozole ľudí ťažko pracujúcich na stavbách faraónov. Popol z papyrusu sa podobne, ako prach zo santalového dreva používal na čistenie zubov. Sypal sa i do otvorených rán, aby sa dobre vysušili a zahojili, dezinfikovala sa ním i ústna dutina a zastavovalo sa i krvácanie z nosa.
Dreň zo spodnej časti stoniek papyrusu Egypťania s obľubou opekali a jedli, alebo aspoň žuli v ústach a vzápätí vypľúvali podobne ako neskôr cukrovú trstinu.