Vianoce 2011

Dnes som sa vrátila z mesta akási otrávená. Čím to asi je? Vianočná výzdoba žmurká na nás v obchodoch i z výkladov. Akosi skoro..... áno, biznis, je biznis. Nech sa peniažky točia! Je koniec novembra a hĺbka Vianoc, ich čaro, tajomnosť, sa zase kdesi vytráca. V hlave som si pomaly prelistovala záver predchádzajúcich rokov a ich posledné dni. Nič nové, každý rok to isté. Vyblískané výklady,obchody plné tovaru. Zavrela som dvere za sebou. Privrela som oči a spomenula som si na vôňu maminych medovníkov. Mamine medovníky v stánkoch na námestí nemajú. Majú iné, sú obalené celofánom. Ale mamine sú mamine. Pred očami sa mi zračil môj originálny svietnik z mandarinky. Arómalampa v obchode je síce pekná, ale originálny svietnik z mandarinky je "na zjedenie". Ten tiež nemajú v obchode, na ten moje deti nezabudnú, tak ako ja nezabudnem na vianočný svietnik mojej starej mamy. Krásne červené jabĺčko a v ňom zapichnutá štíhla sviečka. Áno, do Vianoc je ešte takmer celý mesiac. A ja začínam rozmýšľať nad našimi Vianocami.....Nad Vianocami očami detí. Jednoduché, pri vôni domácich koláčikov, pri prestretom stole s vlastnoručne vyšitým obrusom, vôňou sviečky. Plné lásky, ked je rodina spolu.